Najstaršia britská univerzita (University College v Oxforde) vznikla v r. 1249, ale britská ústava, Magna Charta, už v r. 1215. Na proti tomu Bolonská univerzita bola založená v r. 1089, kým talianska ústava je z 1848. Sorbona vznikla v 1257, francúzska ústava v 1789. Možnosť otvorenej diskusie (“akademická sloboda”) bola na kontinente limitovaná priestormi univerzít. Britské a americké univerzity sa mohli rozvíjať v otvorenom duchu. Slovenské univerzity prevzali organizačnú kultúru „veže zo slonoviny“ od kontinentálnych. Cesta k ich rozvoju vedie cez flexibilnejší model riadenia, aký ponúka znalostný manažment v podobe učiacej sa organizácie. Profesor Bratianu trefne vystihol analogickú situáciu rumunských vysokých škôl paradoxom: “Hoci univerzita je organizáciou založenou na učení, neznamená to, že je aj učiacou sa organizáciou.”

10 najlepších univerzít na svete

1 Harvard University USA

2 Stanford University USA

3 University of Cambridge UK

4 University of California-Berkeley USA

5 Massachusetts Institute of Technology USA

6 California Institute of Technology USA

7 Princeton University USA

8 University of Oxford USA

9 Columbia University USA

10 University of Chicago USA

10 najlepších európskych univerzít

27 Swiss Federal Institute of Technology Zurich Švajčiarsko

39 Utrecht University Holandsko

41 University Paris 6 Francúzsko

45 Technical University of Munich Nemecko

46 Karolinska Institute Stockholm Švédsko

48 University of Paris 11 Francúzsko

51 University of Munich Nemecko

57 University of Zurich Švajčiarsko

59 University of Copenhagen Dánsko

63 Leiden University Holandsko Harvard University

Učenie sa ako stratégia organizácie

Podľa znalostného manažmentu rozvoj organizácie závisí na jej ochote prijať samovzdelávanie ako svoju stratégiu a nadobúdať poznatky všetkými spôsobmi, vrátane pokusov a omylov. Pretože pomer omylov a úspešných pokusov môže byť vysoký, treba uplatňovať dvojúrovňové učenie sa. Člen komunity, ktorý získa nový poznatok, sa oň podelí s ostatnými. Tí nemusia opakovať jeho chyby. Spoločenstvo využíva nové poznatky (získané z okolia či vlastnou skúsenosťou) rýchlejšie a dokáže vďaka nim prosperovať. Náš vysokoškolský systém má k podobnému experimentovaniu málo príležitostí. Je ešte stále riadený centrálne, nepodporuje alternatívne formy vzdelávania, málo sa stará o získavanie a uplatňovanie nových postupov. Ak áno, mechanicky ich kopíruje. Príkladom je zavádzanie bolonského procesu. Rozdelenie bakalárskeho a magisterského štúdia sa dialo mechanicky, často na priamy zásah ministerstva. Z formálneho hľadiska sme akceptovali britsko-americký model „bakalár-magister-doktor“, bakalárske študijné programy sa však chápu ako príprava na magisterské štúdium. Bakalári nekončia štúdium s uceleným balíkom vedomostí, umožňujúcim im uplatniť sa v praxi. Zo zle rozdeleného štúdia vyplýva potreba množstva úzko zameraných špecializácií. Základným cieľom britsko-amerického modelu sú „preskoky“ z jednej disciplíny na inú. V druhom stupni študent často absolvuje študijný program odlišný od prvého. Tým si buduje interdisciplinárny pohľad na obidve disciplíny. Na druhý stupeň obyčajne nastupuje až z praxe. Vďaka tomu má predstavu, ktoré vedomosti potrebuje pre rozvoj svojej kariéry. Pretože súkromné VŠ chápu svoju činnosť ako službu študentom, sú otvorenejšie voči impulzom zvonka, lebo ich úspech závisí na uplatnení absolventov. Majú teda bližšie k učiacim sa organizáciám.

Participatívna tvorba stratégie a plná informovanost

Učiaca sa organizácia je pripravená formulovať svoje strategické ciele a plánovať cesty k ich dosiahnutiu. Strategické ciele vysokej školy musia byť postavené na dvoch princípoch:

• Cieľ neprotirečí legislatívnym a/alebo etickým zásadám, či celospoločenskému poslaniu inštitúcie.

• Cieľ sleduje prospech inštitúcie a jej členov.

Súčasná legislatíva kladie vysokým školám veľa prekážok. Po roku 1989 sa síce začala proklamovať autonómnosť univerzít, ale jej aplikácia nebola najšťastnejšia. Orgánmi univerzitnej samosprávy sú akademické senáty. Tie majú právomoci, ale nie zodpovednosť. Tú má vedenie škôl a fakúlt, ale bez primeraných právomocí. To vedie k neschopnosti vytvoriť ucelenú dlhodobú víziu. Európska Asociácia Univerzít (EUA), ktorá v rokoch 2007 a 2008 hodnotila naše vysoké školstvo, konštatuje jeho nefunkčnosť spôsobenú direktívnou legislatívou a zložitými riadiacimi štruktúrami. Ich vinou si verejné a štátne (a sčasti ani súkromné) VŠ nedokážu postaviť reálne ciele. Názorne to dokumentuje priebeh komplexnej akreditácie. Pravidlá hodnotenia na obdobie 2002 – 2007 boli publikované v decembri 2007. Viaceré už realizované ciele vysokých škôl (napríklad zvyšovať počty študentov) sa ocitli v protiklade s kritériami. Aj školy, ktoré na začiatku spĺňali kritériá, na konci už nemuseli, lebo aj počas akreditácie došlo k ich úprave. Chaos viedol k tomu, že školy môžu svojimi výsledkami v školskom roku 2009/2010 kompenzovať nepriaznivé výsledky hodnoteného obdobia. Tým sa poprel princíp komplexnej akreditácie ako procesu posudzovania už vykonanej práce.

Flexibilný systém odmeňovania a možnosť sebarealizácie

Učiaca sa organizácia musí mať systém odmeňovania, ktorý podporuje tvorivosť jednotlivcov a ich ochotu odovzdávať vedomosti okoliu. Musí byť založený na flexibilnom finančnom a nefinančnom hodnotení. Na Slovensku však prevažuje rovnostárstvo, pri ktorom kariérny postup (a s ním spojené požitky) závisia viac na odslúžených rokoch ako na prínose jednotlivca pre spoločnosť. Výsledkom je vysoký vek profesorov. V roku 2006 bolo medzi 1541 univerzitnými profesormi iba 11 mladších ako 40 rokov, v roku 2007 bol priemerný vek novovymenovaných profesorov 53 rokov. V reakcii na tento prísne hierarchický systém riadenia mnoho nádejných pracovníkov opúšťa vysoké školy. Súkromné vysoké školy majú síce možnosť konať samostatnejšie a vytvárať priaznivejšie prostredie, ale žiaľ na habilitácie docentov a inaugurácie profesorov majú monopol verejné VŠ.

Transparentnosť finančných tokov

EUA odporúča finančnú nezávislosť (“full costing”) ako nástroj ekonomickej autonómie vysokých škôl a kritizuje ich prílišnú závislosť na štátnom rozpočte, ktorá redukuje ich vlastné iniciatívy. Súkromné školy pochopiteľne už dnes aplikujú full costing, aj keď čiastočne z núdze, keďže nemajú prístup k verejným prostriedkom, dokonca ani k podstatnej časti grantov. Mechanizmus ich udeľovania je netransparentný a prebyrokratizovaný. Nerovnoprávnosťou podmienok sa brzdí rozvoj vysokého školstva ako celku. Odvolávať sa proti nerovnoprávnosti je obtiažne, lebo napríklad v Akreditačnej komisii nie je ani jeden zástupca súkromných VŠ. Hlasovací mechanizmus rektorskej konferencie zasa upravuje kvórum hlasov – 1 hlas rektora verejnej VŠ má váhu 5 hlasov rektorov súkromných škôl.

Záver

Súdržnosť akademickej obce voči okoliu mohla mať svoj význam v minulosti – aj v nedávnej. Dnes však rovnostárstvo a prílišné rešpektovanie tradícií bránia posunu k excelentnosti. Treba:

• Upraviť legislatívu tak, aby platili rovnaké pravidlá pre všetky vysoké školy.

• Vytvoriť podmienky pre primeranú finančnú podporu v priamej závislosti na výkone (na počte študentov, výsledkoch vedecko-výskumnej činnosti a spolupráci s komunitou).

• Zrušiť predpisy, ktoré unifikujú vnútornú štruktúru pracovísk a kariérny postup zamestnancov.

• Dlhodobo uplatňovanou stratégiou podporovať aktivity, ktoré zmenia VŠ na učiace sa organizácie.

Autor Prof. RNDr. Jozef Hvorecký, PhD. zastupoval na medzinárodnej konferencii Dnešné Trendy Inovácií 2010 Vysokú školu manažmentu v Trenčíne.

Poznámka: Príspevok v rozšírenejšej podobe bol prezentovaný na medzinárodnej vedeckej konferencii Dnešné Trendy Inovácií 2010, ktorú zorganizoval Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom v dňoch 3. – 4. júna 2010 v Trenčíne. Konferencia bola zameraná na problematiku modernejšieho a kvalitnejšieho vzdelávania, e-learningu a využívanie informačných technológií vo vzdelávacom procese nielen na vysokých školách. Viac informácií na www.dti.sk/konferencia2010.

Na fotografii Prof. RNDr. Jozef Hvorecký, PhD. (druhý zľava) sprevádzal na konferencii rektora Vysokej školy manažmentu v Trenčíne, prof. MUDr. Branislava Lichardusa, DrSc. (prvý zľava).