Zážitkové vzdelávanie prechádza u nás rôznymi vývojovými fázami, a hoci dosiahlo istý status, ako na úrovni celospoločenského vnímania, tak aj na pôde odborno-profesijnej či akademickej, stále zostáva táto metóda ťažko uchopiteľná a opísateľná, a preto aj často nepresne chápaná. Preto vítam každú príležitosť, každé fórum, ktoré pomôže priniesť viac svetla do tejto oblasti.

„Trial and error“ – riešenie problémov cez pokusy a omyly

Učenie sa na vlastných chybách, patrí k najelementárnejším formám učenia, je organizačne nenáročné a dostupné naozaj každému. Keď strčím ruku do horúcej pahreby a popálim sa, viac ju tam asi dávať nebudem... Dôležité je, ako dokážeme túto skúsenosť reflektovať. Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by ten istý zážitok vnímali úplne rovnako, preto na svoje chyby reagujú spravidla tromi spôsobmi: - Tú istú chybu opakuje znova a znova bez toho, aby sa z omylov poučil - Keď urobí chybu, je to pre neho natoľko traumatizujúce, že viac sa do podobného teritória neodváži vkročiť - Keď urobí chybu, poučí sa z nej a viac ju nezopakuje O skutočnom učení sa dá hovoriť len v poslednom prípade, keďže následné kroky vychádzajú z analýzy predchádzajúcich krokov a prijatia opatrení, ako rovnakým chybám v budúcnosti zabrániť. Aj šéf Sony Akio Morita svoje krédo neustále opakoval svojim robotníkom: nevadí, ak urobíte chybu, ale neurobte ju dvakrát...

Čo je zážitkovo-skúsenostné učenie?

Na tomto jednoduchom princípe poučenia na základe prežitej skúsenosti je postavená metóda zážitkovo-skúsenostného učenia. I keď je vo svojej podstate stará ako ľudstvo samo, v súčasnosti, vďaka tomu, že bola profesionálne uchopená a metodicky spracovaná odborníkmi z oblasti psychológie či pedagogiky, sa radí medzi moderné, inovatívne formy vzdelávania. Táto metóda stojí v kontraste s tradičnými výukovými metódami zameranými na nadobúdanie informácií a faktov , postrádajúcimi aktívne metódy výučby, akýsi znalostný, praktický základ vyučovania. Môže byť rovnako účinná u malých školákov, vysokoškolských študentov, ako aj dospelých jedincov, vrátane vrcholových manažérov. Jej účinnosť sa dá vysvetliť tým, že je postavená na veľmi jednoduchom princípe, pričom tento je rozpracovaný do tréningovej metódy, ktorá je praktická a pre študentov ľahko stráviteľná. I keď tradičné formy vzdelávania založené na prednášaní, memorovaní a klasickom skúšaní, majú v istých konkrétnych prípadoch svoje opodstatnenie a neodškriepiteľné miesto vo vzdelávacom systéme, je viac ako isté, že ich dopĺňanie modernými interaktívnymi vyučovacími metódami je nevyhnutnou objednávkou rýchlej a hektickej doby, v ktorej žijeme. V období technického rozmachu, keď pomaly neexistuje informácia, ktorú by sme si pomocou internetu nedokázali dohľadať v priebehu pár sekúnd, sa musí prioritou vzdelávacieho procesu stať rozvoj osobnosti človeka, jeho sebavedomia, schopnosti medziľudskej komunikácie, spolupráce, tvorivého a flexibilného prístupu k riešeniu problémov, či odolnosti voči stresovým a konfliktným situáciám s priamym prepojením na prax, reálny život. A práve na tomto poli má zážitkové vzdelávanie potenciál ponúknuť oveľa viac, ako sa momentálne využíva.

Zážitkové učenie vo firemnej praxi

Zážitkové kurzy sú postavené tak, aby si každý účastník autentický zážitok odžil aj s pocitmi vyvolanými konkrétnou situáciou. Záver úlohy je vedený k hlbokej skupinovej reflexii z prežitej činnosti. Na základe prežitého a spätnej analýzy jednotlivých fáz sa potom hľadá priestor a možnosti pre zlepšenie a zovšeobecnenie poznania pre širšiu oblasť činností. Kurzy kombinujú výcvik v učebni a aktivity vo voľnej prírode, sú orientované prakticky, kde má každý účastník možnosť vyskúšať si cieľové zručnosti cez modelové situácie, osobnostné testy, motivačné hry či výzvové aktivity. Ideálna veľkosť skupiny je 12 – 15 účastníkov, podľa potreby sa môže ďalej deliť na menšie skupiny. Účinnosť kurzu je postavená na silnom autentickom a emocionálne prežívanom osobnom zážitku, čo umožňuje lepšie a trvácnejšie zafixovať získanú skúsenosť. Táto metóda sa odporúča predovšetkým tam, kde potrebuje organizácia odkryť potenciál svojich zamestnancov, rozvinúť sociálne zručnosti, ovplyvniť prístup a postoje zamestnancov, upevniť a zefektívniť prácu tímov. Ak sa pochopí a uchopí zodpovedne a cielene v zmysle jej pravého významu, možno sa dočkáme časov, keď aj taký sprofanovaný výraz ako „teambuilding“, ktorý je v súvislosti so zážitkovou metódou spájaný asi najčastejšie a pod ktorým sa momentálne propaguje všetko možné – od naháňania na štvorkolkách až po zabíjanie prasaťa - naberie aj u nás konečne svoj pôvodný význam, t.j. budovanie tímu ako vzdelávacia a rozvojová metóda.

Autorka je konateľkou spoločnosti Project Outdoor Slovakia, s.r.o.