V rámci prieskumov, ktoré urobila v ostatných troch mesiacoch, zistila ich sotva 50-percentné zastúpenie v ponuke obchodných systémov, čo zaraďuje Slovensko nielen za vyspelé západoeurópske krajiny, ale aj za okolité nové členské štáty Európskej únie, kde tento podiel dosahuje zhruba úroveň 60-80 percent. Spomedzi slovenských obchodných systémov v rámci zisťovaní najlepšie dopadla COOP Jednota Slovensko, ktorá podľa SPPK v úhrne ponúkala 67 percent potravinárskeho tovaru slovenskej proveniencie. „Ak by sme predaj domácej produkcie dokázali zvýšiť aspoň o 15 - 20 percentuálnych bodov, podľa našich odhadov by to mohlo viesť k vzniku až 25-tisíc nových pracovných miest v našom odvetví“, povedal predseda SPPK Milan Semančík. Podľa neho to v strednodobom časovom horizonte nemusí byť nesplniteľný zámer, pokiaľ Slovensko dokáže prijať a realizovať nevyhnutné systémové opatrenia. „Na to nestačí len aktivita a inovatívnosť samotných domácich výrobcov, pretože ich odbyt ovplyvňujú aj viaceré globálne činitele, ktoré im sťažujú prístup na pulty domácich i zahraničných predajní“, zdôraznil najvyšší predstaviteľ SPPK.

Ako informoval M. Semančík, komora už v závere minulého roka začala sériu rokovaní s najväčšími obchodnými reťazcami, podnikajúcimi na území SR. Na viacerých podujatiach sa stretla s predstaviteľmi spoločností Tesco, Billa a COOP Jednota Slovensko, pripravujú sa stretnutia s Lidlom, Kauflandom i ďalšími obchodnými spoločnosťami. „Podpora predaja konečnému spotrebiteľovi môže prispieť len k čiastočnému zlepšeniu situácie, pretože touto formou sa realizuje iba menšia časť domácej produkcie. Približne 70-80 percent kľúčových potravinárskych komodít sa predáva prostredníctvom obchodných reťazcov, ktoré tak celkom jednoznačne predstavujú najväčší odbytový kanál“, konštatoval M. Semančík. Podľa podpredsedu SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušana Janíčka sa slovenský zahraničný obchod s agropotravinárskym tovarom začal výrazne zhoršovať od roku 1998, keď u nás začali pôsobiť zahraničné obchodné reťazce. „Legislatívna úprava ich pôsobenia sa pripravovala príliš dlho a keď konečne nadobudla reálne kontrolovateľnú podobu, napokon úplne zanikla. Stále sme presvedčení, že dôsledná kontrola dodržiavania zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, mohla byť prínosom. Lenže namiesto toho došlo vlani k jeho úplnému zrušeniu, čo umožňuje obchodu pohrávať sa s dodávateľmi ako mačka s myšou“, uviedol D. Janíček. Podotkol tiež, že členovia SPPK sa z hľadiska vzťahov s obchodom domáhajú väčšej pružnosti jeho prístupov k domácim výrobcom potravín a korektnejších podmienok vzájomnej spolupráce. V opačnom prípade na to doplatia najmä menší a strední producenti, čo by v konečnom dôsledku pocítil aj spotrebiteľ zúžením potravinárskeho sortimentu, vrátane rôznych špecifických regionálnych výrobkov. „Mimoriadne dôležité bude zvyšovanie spotrebiteľského povedomia a výchova spotrebiteľa. V tomto smere musia zohrať dôležitú úlohu všetci účastníci trhu. V rámci SPPK pripravujeme konkrétne návrhy na zabezpečenie jednotnej a trvalo udržateľnej propagačno-informačnej kampane, ktorá by vysielala kupujúcim jednoznačné posolstvo“.