rss feed instore.sk
Priame finančné straty
Tak ako aj v iných krajinách, respondenti prieskumu o výskyte podvodov v organizáciách na Slovensku *1 potvrdili, že medzi najviac náchylné funkcie na výskyt podvodov v organizácii patria zásobovanie, skladovanie a nákup. Interným podvodom dominujú krádeže, pričom krádeže majetku a hotovosti dohromady tvoria 45% tohto druhu strát. Ďalej sú to použitie prostriedkov na súkromné účely (29%) a stret záujmov zamestnancov (21%). Kríza podľa spoločností priniesla nielen nárast miest a druhov únikov, ale aj nárast počtu podvodov. V niektorých spoločnostiach sa podvody vyskytujú zriedkavo, no sú aj také, v ktorých sa udejú zhruba každý mesiac. Takmer desatina z organizácií, ktoré zaznamenali podvodné konanie, registruje za posledné dva roky viac ako 25 prípadov nekalých praktík. Najčastejším výsledkom nekalého konania vo firmách sú priame finančné straty, ktoré pocítila vyše polovica spoločností na Slovensku zapojených do prieskumu. Ak by sme pátrali po príčinách alebo páchateľoch podvodov, podľa prieskumu nám ako najčastejší vyjdú radoví zamestnanci (21%) a dodávatelia (26%) a dokonca tí, ktorí by mali byť dobrým príkladom - manažéri na strednej úrovni riadenia (18%). Zhodou okolností sú to interné aj externé príčiny únikov. „K najrozšírenejším externým podvodom patria manipulácia pri výberovom konaní a vystavovanie falošných faktúr,“ povedal Ján Lalka, riaditeľ agentúry Surveilligence. K významným externým finančným stratám možno prirátať tiež nedobytné pohľadávky či neuhradené platby za služby a tovar. Podľa údajov z Európskeho platobného indexu 2009 ak by všetky európske podniky a spotrebitelia uhrádzali svoje účty a faktúry včas, financie, ktoré by sa ušetrili pri odpisovaní nedobytných pohľadávok, by sa rovnali hotovostnej injekcii v sume 270 miliárd eur pre podniky v celej Európskej únii.
Nefinančné ujmy
„Okrem finančných strát sú častými dôsledkami podvodov poškodenie obchodných vzťahov (22%), pokles morálky zamestnancov (18%) a poškodenie dobrého mena firmy (10%). Významnú časť nefinančných dopadov tvoria straty obchodných partnerov alebo odchod kvalifikovaných zamestnancov. Väčšina manažérov oslovených firiem očakávala v súvislosti s hospodárskou recesiou nárast nekalých praktík,“ konštatuje partner spoločnosti TPA Horwath Ivan Paule.
Príčinou je nedostatok kontroly?
Alarmujúca je skutočnosť, že 12% firiem v prieskume priznala, že pre podvody prišla o 100- až 250-tisíc eur a v nejednom prípade škody prekročili hranicu jeden milión eur! Firmy pritom priznávajú, že k podvodom u nich dochádza najčastejšie pre nedostatok kontroly. Len 26% účastníkov prieskumu potvrdilo, že má zavedený kontrolný systém. Bežné sú tiež dohody medzi zamestnancami a páchateľmi, alebo obchádzanie vnútorných kontrol. „Riziko vzniká aj pri fúziách a predaji firiem. Časté zmeny v organizačných štruktúrach, prepúšťanie alebo nejasne vymedzené zodpovednosti jednotlivých zamestnancov vytvárajú príležitosti pre podvody,“ upozorňuje Markus Lohmeier, vedúci partner oddelenia investigatívnych služieb a riešenia sporov Ernst & Young. „Čo je pozoruhodné, v pätine firiem dochádza k podvodom aj preto, že sú do istej miery akceptované,“ dopĺňa I. Paule. Iný prieskum*2 uvádza, že polovica zamestnancov oslovených spoločností považuje aspoň jeden druh neetického podnikateľského správania za prijateľný, ak to podniku pomôže prežiť ekonomickú krízu. „Dokonca, 13% európskych vrcholových manažérov považuje skresľovanie hospodárskych výsledkov v záujme ekonomického prežitia firmy za úplne ospravedlniteľné“, hovorí Stan Jakubek, vedúci partner Ernst & Young v Slovenskej republike. Ak firmy podľa prieskumu TPA Horwath, Surveilligence a ACCA*1 na podvody prídu, zvyčajne sa ich snažia objasniť vlastnými silami. Významnú úlohu pri vyšetrovaní preberá okrem člena vedenia aj interný audit organizácie. Prekvapujúce je využívanie finančného oddelenia na vedenie vyšetrovania. Len desatina respondentov využila pri vyšetrovaní služby externého dodávateľa. Vyše pätina podnikov nevyšetrila žiaden podvod a len každému piatemu podniku sa podarilo objasniť viac ako tri štvrtiny zistených podvodov. Zrážajúce je, ak aj podniky napokon nájdu podozrivých podvodníkov alebo vinníkov, často voči nim nevyvodia žiadny postih. Zvyčajne im chýbajú potrebné dôkazy, alebo sú náklady na súdny spor privysoké. Desatina podnikov nezískala po vyšetrení podvodu žiadnu náhradu. Vo vymáhaní ich obmedzuje nedostatok času, peňazí a kvalifikovaných vyšetrovateľov.
Spôsoby ochrany proti podvodom
Najčastejšie sa organizácie bránia podvodom smernicami na výber dodávateľov, monitorovaním práce zamestnancov a propagáciou etickej a podnikovej kultúry. Veľmi efektívnym spôsobom získavania informácií je podpora anonymného oznamovania nekalých praktík tzv. whistleblowing. Na druhej strane, väčšina z nich svojich zamestnancov nijako nemotivuje aby podvody ohlasovali a iba tretina firiem využíva anonymnú linku na oznamovanie podvodov. „Hovoríme o veľmi vážnom probléme, Finanční profesionáli v organizáciách by preto mali byť iniciátormi ochrany pred podvodmi a intenzívne spolupracovať s najvyšším vedením na prevencii podvodov,“ uvádza Kateřina Benešová riaditeľka ACCA pre Česko, Slovensko a Maďarsko. Zavedenie kontrolného systému však nie je tým najdôležitejším krokom pre zníženie rizika podvodného konania v organizáciách. Potvrdzujú to aj odpovede účastníkov. Dve tretiny organizácií označili za najvážnejšie faktory rastu podvodov neefektívne súdnictvo, nedostatočnú etickú kultúru a chýbajúce morálne vzory v spoločnosti. To čo je nutné zmeniť, je etické myslenie každého z nás pretože podvody páchajú ľudia. Organizácie nie. Preto všade tam, kde budú pracovať ľudia, existuje riziko výskytu nekalého jednania. Napokon na zamyslenie je i skutočnosť, že takmer polovica podnikov deklarovala, že sa v posledných rokoch s prípadmi podvodného konania nestretla. To však podľa J. Lalka neznamená, že sa žiadne nestali: „Mnohí zástupcovia firiem v skutočnosti netušia alebo si nechcú pripustiť, že u nich k podvodom dochádza.“