rss feed instore.sk
Pracovné stretnutia a biznis etiketa
Ak sme v predošlej časti hovorili o tom, ako sa kultúra a hierarchia dotýka života Japoncov, tak je nutné dodať, že tradicionalizmus sa premieta predovšetkým do mimopracovného života a modernizmus zasa do života pracovného. Napriek tomu existujú nepísané pravidlá, ktoré vzišli z histórie, a ktoré je vhodné dodržiavať. Obchodník alebo firma, ktorá sa snaží o biznis s japonskými partnermi, a nie je pre nich známa alebo sa neteší dobrej povesti či úcte, by mala prvé stretnutie dohodnúť cez prostredníka. Hoci podanie ruky nie je v Japonsku zvykom, je nevhodné chodiť s rukami vo vreckách. Úplne faux pas je siahať Japoncovi na hlavu alebo hlasno kýchať. Je známe, že Japonci sa navzájom zdravia poklonou, pričom rozpoznávajú niekoľko druhov úklon. Pre biznis platí, že obchodník sa klania klientovi, dlžník veriteľovi, nižšie postavený vyššie postavenému, pričom čím väčšia je preukázaná služba, tým hlbšie sú úklony. Európanom v styku s Japoncami stačí ľahký úklon hlavy.
Mám vizitku, teda som
Aspoň tak to platí pre japonských biznismenov. Vizitka je nutnosť, pričom vhodné sú anglicko-japonské. Pri výmene vizitiek, treba povedať názov spoločnosti či oddelenia a svoje meno; vizitku je potrebné podávať pravou rukou, zdvihnutou približne do výšky hrudníka. Keď preberáte vizitku vy, robte tak ľavou rukou a nikdy si na ňu nepíšte poznámky! V Japonsku sa všetci navzájom oslovujú priezviskom, no súčasná mladá generácia postupne toto pravidlo mení a volajú sa menom. V cudzine si väčšinou píšu meno európskym spôsobom, teda prvé meno, a potom priezvisko. Na prvom stretnutí sa zväčša nehovorí o biznise. Je to zoznamovací rituál a Japonci si potrpia na rituály. Vždy je vhodné priniesť darček, najlepšie zabalený do špeciálneho papiera. Zaujímavé je, že nie je zvykom vstávať, ak do miestnosti (do reštaurácie) prichádzajú iní ľudia, ani vtedy, ak sú starší. Apropo, prepitné v Japonsku nie je obvyklé. Napriek tomu sú Japonci veľmi vďační za akúkoľvek pomoc alebo preukázanú láskavosť, a cítia povinnosť oplatiť ju niečím podobným.
Jazyk biznisu oddelený od zábavy
Počas konverzácie dávajú Japonci prednosť debate o vkuse, televíznych programoch, knihách, politike a práci. Málokedy začínajú rozhovor, sú zdržanliví a v rodnej japončine s bohatou zásobou synoným sa môžu dotknúť nepriamo i citlivých tém. Japončina je tzv. nekonfiguračný jazyk, to jest jazyk s relatívne voľným slovosledom. Z tohto dôvodu je pre našinca v komunikácii s nimi lepší list, fax alebo e-mail ako telefonát. Japončina dnes už prijíma aj cudzie slová, predovšetkým anglického pôvodu. Moderný ekonomický a technologický vývoj sa bez toho nezaobíde. Nie je zvykom v rozhovore rozprávať vtipy, nakoľko Japonci prísne oddeľujú zábavu od biznisu. „Sony je globálna spoločnosť. Pracujeme v medzinárodnom tíme. Rozdielne kultúrne a pracovné zvyklosti tolerujeme resp. ich v pracovnom procese nevnímame. Pravidlá kultúrnej a business etiky ovládame a navzájom sa prispôsobujeme prostrediu, v ktorom sa práve nachádzame,“ uvádza na margo súčasnej situácie Helena Windisch, hovorkyňa závodu Sony v Nitre.
Filozofia a pracovné postupy
Ako sme spomínali Japonci vyvíjajú enormné úsilie o dokonalú usporiadanosť, hierarchiu a disciplínu. Rigorózne dodržiavajú definovaný poriadok a postupy, tak ako tradície a rituály. Než sa budeme detailnejšie venovať manažérskym prístupom, ako kaizen, systému ringi či kanban, pozrime sa na pracovné podmienky, z ktorých vzišli. Osobitosťou je zriadenie Ministerstva zahraničného obchodu a priemyslu s netradičnými kompetenciami, ktoré vyplýva zo snahy japonskej vlády vytvoriť súkromnému kapitálu lepšie podmienky na export. Snaha o rýchly prienik krajiny medzi rozhodujúce ázijské a neskôr aj svetové veľmoci spôsobuje rozpor medzi industriálnou a tradičnou spoločnosťou. V krajine existujú približne tri milióny tzv. nedotknuteľných (po japonsky burakumin), teda vidiecky ľud. Títo ľudia žijú v uzavretých spoločnostiach pri väčších mestách, nachádzajú sa pod hranicou biedy, vyše tretina má problémy s čítaním a písaním. Paradoxne asi 80% japonských rodín vlastní auto, pričom mnoho ľudí sa denne presúva za prácou aj na väčšie vzdialenosti. Približne 9% obyvateľstva sa zaoberá poľnohospodárstvom. Celá štvrtina obyvateľstva tzv. biele goliere sa zaoberajú výrobou a službami. Žlté goliere, sú pracovníci služieb, napríklad predavači, servisní technickí pracovníci a pod. Zamestnávatelia sa snažia vytvoriť užšie vzťahy s vlastnými zamestnancami, ktorí sa často identifikujú so „svojou firmou“. Z toho vyplýva i neochota organizovať sa v odboroch, ak teda členstvo v odboroch nie je zakotvené v korporátnych pravidlách.
Moja firma
V Japonsku má každá firma svoju uniformu, heslá a výnimkou nie je aj hymna. U každej firmy sú uskutočňované všemožné rituály, zhromaždenia, cvičenia a konferencie. Je známe, že v Japonsku funguje systém doživotného zamestnaneckého pomeru, ktorý údajne zaviedli Američania počas okupácie. Ako uchádzači o zamestnanie sú uprednostňovaní absolventi škôl. Z jediného dôvodu. Je ním vekovo orientovaný systém odmeňovania, nakoľko výška odmeny sa určuje podľa seniority, teda podľa dĺžky trvania služby a od veku. Dokonca i stoly v kanceláriách sú usporiadané podľa seniority. Starší ľudia majú veľkú úctu. Zaujímavé je, že odmena je viac rovnostárska než v západných firmách. Mzda prezidenta veľkej korporácie, je ani nie 10-krát vyššia než plat najmenej plateného novo prijatého zamestnanca. V podmienkach starnutia japonskej spoločnosti, sa však mení i prístup k ľudským zdrojom. Japonské korporácie musia zvažovať demografické hľadisko a začínajú siahať po ľudských zdrojoch v Číne a v ostatných ázijských krajinách.
Japonská dovolenka
Ak Japonec na základe seniority postúpi vo firme vyššie, už nižšie za normálnych okolností nezostúpi. Firemné predpisy napríklad na zotavenie pri ťažkej chorobe povoľujú len niekoľko mesiacov, ale v praxi sa firma bude snažiť tie predpisy nejako prispôsobiť, skôr než aby dotknutého zamestnanca prepustila. Napokon i po prepustení má firma isté podporné fondy. Starostlivosť firmy o pracovníkov sa premieta do ich lojality, oddanosti firme. U nás v negatívnom slova zmysle parafrázovaný termín „japonská dovolenka“ vychádza zo skutočnosti. Pre Japoncov sú typické nadčasy, minimálna absencia a nečerpanie dovolenky. Ako píše Neil Murtagh o svojich skúsenostiach v Japonsku: „Na kávu alebo čaj nie je v Mitsubishi žiadna oficiálna prestávka, môžete si zájsť do bufetu niečo vypiť, kedykoľvek chcete. O piatej zvony ohlásia koniec normálnej pracovnej doby a zo závodného rozhlasu sa ozve ženský hlas; poďakuje všetkým za prácu a zaželá šťastnú cestu domov. O piatej však nikto domov neodchádza.“ Obuv dáva každému na vedomie, ako veľmi sa vo firme cíti pracovník ako doma. Tí, ktorí pracujú do neskorých hodín, nosia tú najpohodlnejšiu obuv – papuče. Chcete vedieť čo je ringi systém, kaizen, genchi genbutsu, 5S? Ktoré z nich používa Sony v Nitre? Čítajte tretie pokračovanie nášho seriálu.