Pätina energie z obnoviteľných zdrojov

V úvode zmienené smelé ciele má Európska únia (EÚ) šancu naplniť. Štáty na to majú necelých 9 rokov, keďže do roku 2020 má byť pätina celkovej energetickej spotreby EÚ krytá z obnoviteľných zdrojov. Tvrdí to štúdia Európskej asociácie pre veternú energiu (EWEA - European Wind Energy Association). EWEA zhromaždila čísla Európskej komisie (EK), podľa ktorých chcú štáty dvadsaťsedmičky do roku 2020 vykryť z obnoviteľných zdrojov 20,7 % energetickej spotreby a 34 % vyrobenej elektriny. Okrem toho si štáty stanovili cieľ 10 % podielu obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy. „Najrozšírenejším obnoviteľným zdrojom by mala byť veterná energia, ktorá by mala pokrývať až 14 % celkového dopytu po elektrine,“ hovorí riaditeľ EWEA pre politiku Justin Wilkes.

Národné akčné plány

Veterná energie zažíva v EÚ skutočný rozmach. Len v roku 2009 tvorili veterné turbíny 39 % všetkých novo nainštalovaných energetických zdrojov. Vietor sa v EÚ na konci minulého roku podieľal na výrobe elektriny 11,6 percentami. Členské štáty si stanovili v akčných plánoch, koľko percent chcú pokrývať z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Možno konštatovať, že žiaden z nich výrazne neprecenil svoje ciele a ambiciózne percento 20,7 % má realistické kontúry. Plán zrejme nesplní len Taliansko a Luxembursko. Oba štáty odmietli tzv. mechanizmus spolupráce, ktorý štátom dovoľuje splniť svoje záväzky tým, že sa podieľa na zavádzaní OZE v inej krajine. Slovenský Národný akčný plán pre obnoviteľné zdroje energie tvrdí: „Využívanie OZE okrem uvádzaných výhod prináša aj určité riziká. Najvýznamnejšie riziko vyplýva z povahy týchto energetických zdrojov. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej sa vyznačuje fl uktuáciou výroby, ktorá negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Výrobcovia elektriny z OZE vytvárajú odchýlky od plánovanej výroby, za ktoré nenesú zodpovednosť. Vykrývanie odchýlok ako aj riziko ich vplyvu na bezpečnosť elektrizačnej sústavy sa prenáša na prevádzkovateľov sústav. Výkupná cena sa stanovuje s ohľadom na primeranú návratnosť investície. Napríklad výkupná cena elektriny zo slnečnej energie, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena elektriny, sa významne premieta do ceny elektriny.“

OZE si vyžiada veľké investície

Únia ako celok dosiahla 18 % podiel OZE v elektrine, pričom plán pre rok 2010 bol 21%. V sektore dopravy sa dosiahlo 5,1 %, namiesto očakávaných 5,75 %. Slovensko zrejme stanovený cieľ 31 % elektriny z OZE v minulom roku nedosiahla. Napriek tomu je EK optimistická v dosahovaní záväzných cieľov. Aby sa však dosiahli aj ciele stanovené individuálne v spomínaných národných akčných plánoch, musia štáty predovšetkým najprv plne implementovať akčné plány, ktoré prijali v roku 2010, a tiež zaistiť rýchle zdvojnásobenie ročných investícií do OZE zo súčasných 35 na 70 miliárd eur ročne. Očakáva sa, že väčšina investícií príde zo súkromného sektora. Aj keď sa v jednotlivých štátoch využívajú pre OZE rozličné fi nančné nástroje (granty, pôžičky, výkupné ceny, certifi kačné schémy, atď.) treba ich reformovať a zlepšiť ich celkové riadenie. Vyššie investície si vyžiadajú podstatnú podporu z národných schém a investori potrebujú väčšiu súdržnosť, zrozumiteľnosť a istotu. EK uvádza, že aj keď nenavrhuje harmonizáciu, konvergencia financovania, napríklad výkupných cien, bude pre vytvorenie európskeho trhu s energiami v strednodobom alebo dlhodobom výhľade nevyhnutná. Z analýzy o financovaní európskeho energetického trhu vyplýva,že silnejšou integráciou by sa ročne ušetrilo až 10 miliárd eur. Arthouros Zervos, predseda Európskej rady pre obnoviteľnú energiu EREC, uviedol: „Oznámenie EK poskytuje jasný obraz sľubného pokroku v OZE a ekonomických výziev, ale sklamal, čo sa týka nových, inovatívnych myšlienok týkajúcich sa financovania obnoviteľných zdrojov. Už piaty rok po sebe tvoria OZE viac ako 40 % nových výrobných inštalácii elektriny. Vzhľadom na pokračujúci pomalý rast tepla z OZE na európskej aj národnej úrovni, je potrebné viac podporiť teplárenský sektor, napríklad smerom ku diaľkovému vytápaniu alebo kogenerácii.“ Podpredseda skupiny Zelených/EFA v Európskom parlamente Claude Turmes má opačný názor: „Národné schémy podpory pre obnoviteľnú energiu sa ukázali ako nadmieru úspešné pri propagácii OZE...Vítame to, že Komisia odolala lobingu veľký energetických spoločností, ktoré tieto schémy podkopávajú.“

Slovenská cesta

V sektore výroby elektriny z OZE u nás dominuje výroba elektriny vo veľkých vodných elektrárňach, ktorá predstavuje viac ako 90 % zo všetkých zdrojov využívajúcich OZE. Z tohto dôvodu bola výroba elektriny z OZE v posledných rokoch pochopiteľne značne závislá od vodných elektrární. Cieľ Slovenska je však národný akčný plán splniť predovšetkým cez podporu výroby tepla z biomasy a podporu výrobu elektrickej energie z OZE. Hlavným energetickým zdrojom by mala byť biomasa; využije sa najmä v zariadeniach kombinovanej výroby tepla a energetickej energie. Vodná energia bude dvojkou, ostatné druhy zdrojov budú nasledovať až po nej, pričom spoločne neprekročia jej podiel. Juraj Púchlo Zdroj: Euractiv.sk, Euractiv.cz