Straty príležitostí

Správne označovanie tovarových položiek uľahčuje orientáciu, manipuláciu, evidenciu a hlavne načítavanie. Ak chce retailer maximalizovať obchodné príležitosti, musí byť ubezpečený, že správny tovar je v správnom čase a v správnych regáloch k dispozícii zákazníkovi. Neprítomnosť tovaru v regáli sa rovná strate príležitosti. Podobne tak presýtenosť tovarom. Štúdie dokazujú, že spotrebitelia ak dva alebo trikrát nenájdu v regáli to, čo hľadali, zmenia maloobchodnú predajňu. Aj k týmto účelom slúži identifikácia položiek. Pozrime sa detailnejšie na pozitíva a negatíva dvoch najznámejších technológií – čiarový kód (BarCode) a rádiofrekvenčnú identifikáciu (RFID). 

Kód nie je umelecké dielo

Čiarové kódy vyžadujú priamu viditeľnosť čítacieho zariadenia. „Slabinou čiarového kódu je jeho možná zhoršená čitateľnosť, napriek nášmu enormnému úsiliu o zlepšenie technológii rozpoznávania. Teda technológií čítania čiarových kódov. Žiaľ, ignorovanie základných pravidiel výrobcami (označovateľmi) našu snahu mnohokrát ničí,“ konštatuje Marian Šramko, Territory Account Manager, Czech Republic & Slovakia, Motorola Enterprise Solutions. Mnoho označovateľov, respektíve tvorcov obalov, si čiarový kód mýli s umeleckým dielom. V dnešnej dobe však výrobca, ktorý má na produktoch zlé (nečitateľné) čiarové kódy, stráca zákazníka. Prípadne mu odberateľ vráti tovar, čím vznikajú nemalé ekonomické straty. Michal Fišer, obchodný riaditeľ, KODYS Slovensko spol. s r o. tvrdí: „V začiatkoch pôsobenia našej spoločnosti sme na podnet zákazníkov dodávali tzv. kontrolné prístroje, ktoré slúžili „iba“ na kontrolu toho, či je daný čiarový kód v norme. Inými slovami, či je čitateľný rôznymi čítačkami (skenermi) od rôznych výrobcov. Z takmer nulovej predajnosti týchto prístrojov v súčasnosti usudzujeme, že spoločnosti už normy dodržiavajú. Spôsobuje to tlak trhu, nakoľko veľkí retaileri každé nedostatky penalizujú, niekedy znížením ceny alebo spomínaným odmietnutím tovaru. Pri riešení problémov s čiarovým kódom pomáha GS1, ktorá zodpovedá za správu čiarových kódov.“ Drvivá väčšina bežných zákazníkov tvrdí, že čiarový kód na obale im nevadí a že na ňom byť musí, hoci nie vždy vedia prečo. Zjavne by si to mali uvedomiť grafici, dizajnéri a tvorcovia obalov, nakoľko výrobca, dodávateľ s nečitateľnými alebo slabo čitateľnými kódmi stráca.

RFID zatiaľ hudbou budúcnosti

K načítaniu RFID tagu nie je potrebná priama viditeľnosť čítacieho zariadenia a môže obsahovať mnohonásobne viac údajov, čo sú jeho hlavné výhody oproti čiarovým kódom. „Rozšíreniu RFID okrem fyzikálnych limitov (sklo, kov, tekutiny), bráni ignorovanie tohto spôsobu označovania na začiatku dodávateľského reťazca , teda vo výrobe. Problémom je tiež roztrieštenosť výrobno-dodávateľského kanálu. Pokiaľ sa množstvo nasnímaného tovaru nebude blížiť 100%, nemá jeho praktické nasadenie v retaile potrebný ekonomický efekt,“ tvrdí M. Šramko. „V štandardnej maloobchodnej sieti v Európe zatiaľ RFID nie je, Slovensko nevynímajúc. Kvôli spomínaným prekážkam by bolo totiž nutné použiť špeciálny tag (zapuzdrený), ktorý je však drahý. Klasické a rádovo lacnejšie tagy nemajú potrebnú 100% snímateľnosť,“ dopĺňa M. Fišer a dodáva: „Uplatnenie RFID v súčasnosti je v tzv. uzatvorených systémoch, v ktorých prevádzkovateľ pozná koľko položiek má nasnímať. Takisto je táto technológia vhodná k označovaniu paliet v distribúcii, podobne tak v skladoch.“

Pilotné projekty RFID

V desiatkach pilotných projektov sa RFID v retaile (za dodržania uvedených podmienok) osvedčilo. Umožňuje veľmi rýchlu inventarizáciu priamo v prevádzke alebo sklade. Skracuje čas strávený hľadaním tovaru a eliminuje zbytočné cesty do skladov. Eliminuje výskyt situácii typu „Nie je na sklade“, napriek 15% zníženiu objemu zásob. Zároveň má preventívny charakter, keď predchádza vnútorným stratám tovaru, napr. krádežou zamestnancami. RFID poskytuje presné údaje pre automatizovaný zber dát, zlepšenie bezpečnosti rovnako ako aj sledovanie potravinového reťazca. Slúži tak na ochranu zdravia spotrebiteľov. Napríklad RFID tagy napojené na snímače teploty prispievajú ku kvalitnejšej preprave. Zmenu teploty signalizujú už vodičovi kamiónu. Na druhú stranu informácie zaznamenané na tagu môžu poslúžiť kupujúcemu veľko alebo maloobchodu k tomu, aby v prípade, že tovar nemal po celú dobu prepravy určitú teplotu (hoci bez vplyvu na kvalitu), mohli vyjednať lepšiu cenu. Zároveň RFID umožňuje efektívne skladovanie, keďže z informácií na tagu je hneď zrejmé, ktorému tovaru vyprší najskôr lehota spotreby. Retailer môže vďaka RFID poľahky overiť obsah kartónu bez toho, aby ho vôbec otvoril. M. Šramko hovorí: „Uplatnenie RFID a jeho výhod vidím najmä v označovaní odevov a obuvi, predovšetkým u privátnych značiek.“ Napriek tomu, či ide o označovanie nepotravinového, potravinového tovaru alebo priemyselných výrobkov, stále existujú technické a ekonomické prekážky masového rozšírenia RFID. Muselo by byť vyrobených bilión čipov, aby ich cena klesla na jeden cent.

Maloobchod pre lojálnych

Náhradou čiarového kódu (u nás EAN 13) bude v blízkej budúcnosti nie RFID, ale skôr GS1 Databar. Tento dvojdimenzionálny kód prináša možnosti spojenia identifikácie tovaru s dátumom spotreby, šaržou a podobne. Dodatočné informácie určite zvýšia bezpečnosť, ochranu a komfort spotrebiteľov, podobne ako pri RFID. Bolo by to úžasné, keby nakupujúci nemusel vykladať tovar z nákupného vozíka. Prakticky by zmizli rady pred pokladnicami. „Modelový príklad ako by mohlo snímanie nakupovaného tovaru fungovať, je v RFID laboratóriu, kde dodávala technológie i naša spoločnosť,“ hovorí M. Fišer a pokračuje: „Skôr ako RFID bude zrejme na ploche predajní implementovaný tzv. PSS (Portable Shopping System). Lojálny a uvedomelý zákazník, zručný v oblasti informačných technológií, si sám naskenuje to, čo si dáva do košíka (vozíka) a potom už iba zaplatí pri pokladnici. Realizácia je však podmienená práve zručnosťou a dôverou v zákazníka, ktorý by nemohol podvádzať. Pre niektoré cieľové skupiny by bol PSS vhodný, pre iné, ako napríklad seniori, zrejme nie.“ Prvým krokom k PSS sú samoobslužné pokladnice. No i tu sú zákazníci náhodne kontrolovaní či auditovaní, najmä pri častých platbách cez samoobslužné pokladnice. M. Šramko vidí budúcnosť označovania v automatickom rozpoznávaní tovarov (optical recognition), kde skener sníma a rozpozná celý tovar, produkt na základe jeho tvaru, farby a podobných atribútov.

Zdroj: KODYS Slovensko spol. s r o., Motorola Enterprise Solutions