Podľa akých atribútov môže investor posúdiť drahokam?

V prvom rade podľa certifikátov, ktoré udávajú všetky podstatné charakteristiky drahokamu a jeho identifikačné znaky. Dokonca ani obchodník s diamantmi už nemusí mať vedomosti o hodnotení kvality diamantov. Na to sú odborníci z gemologických laboratórií, ktorí stanovujú hmotnosť, karátové vyjadrenie (karát = 0,2 gramu). Farbu určujú subjektívne podľa porovnávacej vzorkovnice. Z hľadiska čistoty posudzujú vonkajšie a vnútorné inklúzie, ktoré sú rozdelené podľa typológie a umiestnenia v diamante. Brus sa hodnotí po trojrozmernom naskenovaní diamantu automatizovane softvérom, pričom sa na počítači vyhodnocujú uhly výbrusu faziet, percentuálny pomer tabule a hĺbky, symetria, hrúbka rundisty. Existujú rôzne výbrusy, s rôznym počtom plôch - faziet a ich tvarov. Existujú aj výbrusy, ktoré sú patentované, pričom právo brúsiť diamanty v takomto patentovanom type výbrusu má spravidla jedna brusičská dielňa. Upozorňujem však, že nie všetky certifikáty sú aj všade vo svete akceptované. Podobne je to aj s výbrusom. To, čo sa kedysi považovalo za špičku brúsenia, sa v súčasnosti už radí do inej, nižšej kategórie. Na čo sa investor môže spoľahnúť je metodika hodnotenia kvality diamantov, ktorá je jedinečná a nespochybniteľná. Vyvinul ju GIA (Gemological Institute of America), a ako renomovaná certifikačná autorita je všeobecne vo svete akceptovaná, certifikuje cca 70 % diamantov obchodovaných na svetových diamantových burzách. Pri okrúhlom výbruse – ROUND, je za medzinárodne uzananý štandard výbrusu označovaný ako Tolkowský. Uznávané sú tiež certifikáty HRD, EGL, AGS a IGI. Na základe identifikačného čísla v certifikáte si klient môže overiť „totožnosť“ diamantu pod lupou pri 10 násobnom zväčšení. Jednoducho ho porovná s laserom vypáleným číslom na diamante – na rundiste. Nemôže prísť k zámene, neexistujú dva totožné diamanty.

Kde môže záujemca o investovanie získať ďalšie informácie o diamantoch?

Relevantných informácií o diamantoch a briliantoch je relatívne nedostatok. Žiaľ ťažia z toho rôzni „obchodníci“. Často operujú s údajmi, ktoré si klient nemá ako overiť. Serióznemu záujemcovi o investovanie do diamantov, najmä ak ide o väčšiu sumu, odporúčam naštudovať si dostupné informácie, takpovediac urobiť si obraz. Vhodná je napríklad publikácia: „Verena Pagel-Theisen G.G. F.G.A. - Diamanty – Příručka hodnocení diamantů“. Obsahuje objektívne, názorné ukážky, schémy, nafotené chyby diamantov a výbrusy. Nie je však ojedinelé, že klienti sú dezinformovaní napríklad o cene z rôznych zdrojov z internetu. Dôvod je často prozaický: americké stránky neuvádzajú DPH, pričom diamanty podliehajú pri dovoze z tretích krajín aj colnému režimu a DPH (výnimkou je investičné zlato).

Spomínali ste aj takzvaných „obchodníkov“. Aký je vôbec trh s diamantmi na Slovensku?

Na Slovensku, v Čechách ani v Maďarsku neexistuje strešná asociácia obchodníkov s diamantmi a samozrejme je to tak malý trh, že nemá ani diamantovú banku. Nie sú tu vytvorené jednotné pravidlá. Ťažko dokonca povedať, koľko je vôbec na Slovensku obchodníkov s diamantmi. Mnohí vidia za obchodom vidinu rýchleho zbohatnutia a zisku, čo je veľmi krátkozraká politika. Hnevám sa na tých obchodníkov, ktorí ukážu klientovi graf s vynikajúcimi krivkami rastu cien diamantov a neupozornia ho na turbulencie na trhu, pričom mnohokrát v grafe pomiešajú takpovediac jablká s hruškami. Keďže referenčná mena pre obchodovanie s diamantmi je americký dolár, na konečnej cene sa dokáže negatívne podpísať výmenný kurz USD - EUR. Klienti začínajú byť nespokojní aj vtedy, keď si nájdu na webe lacnejšie obdoby toho, čo nakúpili od neserióznych obchodníkov. Potom sa nemôžme diviť, že bonitní klienti napríklad z Bratislavy, chodia nakupovať diamanty do Viedne. Predpokladám však, že trh sa vyčistí a zostanú len obchodníci s dobrými referenciami a databázami privátnych klientov, o ktorých sa budú starať.

Aké sú vaše odporúčania a rady klientom pri kúpe diamantov?

Z hľadiska likvidity a investičného zámeru odporúčam nakupovať 1 až 1,50 karátové „kamene“. Je to štandard, istá „magická hranica“, finančne prijateľná aj pre strednú vrstvu klientov a zároveň je obchodovateľná aj v rámci Slovenska. Na druhú stranu je možné dodať záujemcovi aj 6 karátový diamant, no o päť či desať rokov tento diamant bude možné na Slovensku predať len s veľkými ťažkosťami. Nebude tu totiž kupec s disponibilnými finančnými zdrojmi, nakoľko cena takéhoto diamantu je výrazne nad pomery bežných ľudí. Máloktorý klient dokáže predať takýto kameň priamo, lebo diamantové burzy sú uzatvorené systémy. Určite si nemôže len tak vkráčať napríklad do diamantovej banky v Antverpách. Obchod s diamantmi podlieha prísnym pravidlám. Každá návšteva obchodného partnera musí byť vopred ohlásená, obchodníkovi sa venuje presne určený čas. Navyše pri predaji týchto, hovorím im „veľké kamene“, existuje riziko straty. Často predávané v núdzi, nie na základe investičného rozhodnutia. Majiteľ je ochotný prijať aj nižšiu ako reálnu kúpnu cenu, len aby získal finančné prostriedky.

Kde a podľa čoho sa potom predávajú „veľké kamene“?

Samozrejme sú kupci a záujemcovia najmä z arabského sveta, Ázie, USA, ktorí nakupujú veľké diamanty a robia z nich jedinečné šperky. Šperk s diamantom zahŕňa ešte zvýšenie ceny o cenu umelcovej, šperkárskej práce. Zaujímavé však je, že niekedy má vyššiu hodnotu samotný šperk, než diamant (briliant) v ňom vsadený. Čo sa týka stanovenia ceny, tak do 5,99 karátu existujú štatistiky vývoja cien diamantov. Napríklad firma Rapaport monitoruje dianie vo všetkých odvetviach diamantového priemyslu. Súčasťou je vydávanie indexu veľkoobchodných cien (Rapaport Diamond Report). Nad 5,99 karátov už sa cena licituje v aukciách, napr. Sothesby´s, podľa trhovej ceny a certifikátov. Kedysi boli diamanty určené iba na šperkárske účely. Burza slúžila na stretávanie sa brusičov a klenotníkov (zlatníkov). Brusiči predávali a klenotníci kupovali. Na burze sa stanovovali ceny, kupujúci aj predávajúci vedeli priamo na mieste zhodnotiť kvalitu aj cenu. Dnes sa už využívajú nové technologické a logistické ako aj komunikačné prostriedky, čím sa zmenil samozrejme aj význam diamantových búrz v porovnaní s minulosťou.

Povedzme, že zákazník zdedí šperk s briliantom, ktorý má určité nedostatky. Je možné ho prebrúsiť a aký vplyv to má na cenu?

Briliant možno aj prebrúsiť. Naskenuje sa jeho trojrozmerný model a počítač urobí výpočet, na akú váhovú kategóriu sa dostane pri úrovni excelent výbrus. Napríklad kameň z kategórie VS2 s inklúziou v strede, sa po prebrúsení dostane do vyššej kategórie VS1. Výsledkom však bude zníženie hmotnosti napríklad z 1,5 na 1 karát. Po započítaní nákladov na prebrúsenie, nemusí byť samotné prebrúsenie ekonomické. Nie je to štandardné, aby sa kamene prebrusovali. Naopak, štandardne sa predávajú diamanty s inklúziami.

V prípade, že kupec má záujem o investovanie, aký je ďalší postup?

Mýlil by sa ten, kto si myslí, že obchodníci majú investičné diamanty doma v trezore, kam príde klient a nakupuje. Tak fungovali burzy kedysi. Dnes majú diamanty v depozite, v banke, ktorá všetko obstaráva. V každom meste, kde je burza drahých kameňov (napr. Hong-Kong, Peking, Moskva a len v Antverpách sú štyri) je aj banka, ktorá rieši finančné transakcie a uskladnenie diamantov. Klienti vyberajú buď z ponuky na webovej stránke, prípadne si zadajú požiadavku na konkrétny kameň. Ak nemáme daný kameň na sklade (náš obchodný partner je v Izraeli. Mimochodom Izrael exportuje diamanty v hodnote cca 4 miliárd USD ročne!), vystavuje sa zálohová faktúra. Po zaplatení 80 % ceny sa vystavuje konfirmačný list pre dodávateľa. Doba dodávky je dva až tri týždne podľa toho, kde sa konkrétny diamant nachádza, keďže náš izraelský partner má pobočky aj Hong-kongu, New Yorku a Antverpách. Garancia v podobe zálohy je nevyhnutná, nakoľko s diamantom vznikajú náklady spojené s jeho prípadným vrátením, skladovaním a podobne. Zásielka musí byť samozrejme poistená. Zdôrazňujem, že fyzický kontakt s klientovým diamantom ani obchodník a jeho pobočky nemajú. Diamant putuje cez banky a špeciálnymi kuriérmi. Diamanty bývajú dodávané zaliate v plastikovom obale alebo voľne balené. Investor po dodaní doplatí zvyšok ceny a drahokam je mu odovzdaný. Seriózni obchodníci dokážu nimi predaný diamant aj po rokoch spätne odkúpiť resp. sprostredkovať predaj.