Dobrovonľníci majú konečne svoj zákon

10.01.2012 - 08:00 / Redakcia

„Na Slovensku od 1. decembra platí nový zákon o dobrovoľníctve, ktorý doteraz v legislatívnom systéme krajiny chýbal. Upravuje nielen práva a povinnosti dobrovoľníkov a tých, ktorí ich prácu využívajú, ale menia sa aj pravidlá pri odvádzaní DPH za služby poskytnuté podľa tohto zákona,“ uvádza Ján Trgala, obchodný riaditeľ Trenkwalder, a.s.

Len na základe slobodnej vôle

Základnou filozofi ou zákona je definícia dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa v prvom rade vykonáva bez nároku na odmenu a nemôže súvisieť s pracovnými povinnosťami dobrovoľníka. Nemôže teda vyplývať z pracovnej, prípadne služobnej zmluvy dobrovoľníka, a nesmie vychádzať ani z jeho študijného poriadku. Žiadne obdobné, pre dobrovoľníka záväzné, dokumenty nie sú prípustné. Dobrovoľník sa teda pre svoju činnosť musí rozhodnúť výlučne na základe vlastnej slobodnej vôle a nemožno ho k nej prinútiť. Navyše, z jeho práce by nemal ťažiť nik z jeho nadriadených. Dobrovoľník totiž nemôže poskytovať služby pre orgán, alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom. Možnosť riadiacich pracovníkov prinútiť svojich podriadených k práci zadarmo v ich vlastný prospech tak zákon zakazuje. Obmedzenia platia aj pre podnikateľov. Dobrovoľnícku činnosť je totiž možné vykonávať iba mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemalo by tak dochádzať k nahrádzaniu štandardných pracovnoprávnych, prípadne obchodných vzťahov dobrovoľníckou prácou.

Nový typ zmlúv

Zákonom sa od decembra zaviedol do slovenského právneho systému nový typ zmluvy – zmluva o dobrovoľníckej činnosti. Je možné ju uzavrieť buď ústne, alebo písomne, pričom ak sa dobrovoľnícka činnosť vykonáva v zahraničí je povinný jej písomný variant. Platí pritom, že dobrovoľnícka činnosť by mala mať predovšetkým verejno-prospešný, prípadne charitatívny charakter. Nemali by sa ňou zabezpečovať klasické komerčné služby a znižovať si týmto spôsobom personálne náklady. Práca dobrovoľníka by tak mala napríklad pomáhať zdravotne postihnutým ľuďom, nezaopatreným deťom, seniorom či obetiam domáceho násilia. Ďalej ide o pomoc v mimoriadnych situáciách, akými je odstraňovanie následkov ekologických katastrof. Sú to aj verejno-prospešné činnosti pri ochrane životného prostredia, kultúrneho dedičstva a podobne. Umožnená je aj pomoc pri kultúrnych, športových či charitatívnych podujatiach, kde sa dobrovoľníci výrazne využívali aj doteraz. Dobrovoľníci môžu získať aj uplatnenie pri administratívnych prácach pre verejnú správu. Od tohto opatrenia sa očakáva pomoc študentom škôl, ktorí už počas štúdia budú môcť získať prax, čo im má následne pomôcť uplatniť sa na trhu práce. Prácu dobrovoľníkov by mali využívať predovšetkým neziskové a verejnoprospešné inštitúcie. Prijímatelia dobrovoľníckej činnosti už nie sú taxatívne vymedzení, no duch zákona nepodporuje aktívne využívanie dobrovoľníkov firmami spôsobom, ktorým by mohli znižovať svoje personálne náklady a obmedzovať tvorbu nových pracovných miest. Tu firmy môžu naraziť na taxatívne vymedzenie oblastí, ktorých by sa mala dobrovoľnícka činnosť týkať.

Pozor na vekové obmedzenia

Ďalšie obmedzenia hovoria o veku, využívať ako dobrovoľníkov mladistvých ľudí tak nie je možné. Podľa zákona totiž nie je dobrovoľníckou činnosť tá, ktorá je vykonávaná osobami, ktoré nedovŕšili 15 rokov. Obmedzenia sa týkajú aj dobrovoľníkov, ktorí nedosiahli plnoletosť. Tí môžu dobrovoľnícku činnosť vykonávať len so súhlasom svojho zákonného zástupcu, najčastejšie teda rodiča, a pod dohľadom niekoho plnoletého. Spoliehať sa na pomoc študentov stredných škôl preto nemusí byť úplne bezproblémové a treba pamätať na to, že na neplnoletých dobrovoľníkov bude musieť niekto dohliadať. Navyše,mladí ľudia nesmú robiť nič, čo by nezohľadňovalo ich vek alebo čo by pre neplnoletých znamenalo zvýšené nebezpečenstvo poškodenia zdravia. O všetkých takýchto rizikách treba poučiť nielen neplnoletého dobrovoľníka, ale aj jeho zákonného zástupcu. Obmedzenia sa týkajú aj príbuzných.

Nové možnosti a oslobodenie od DPH

Zákon zavádza aj ďalšie opatrenia, ktoré doteraz chýbali predovšetkým mimovládnym organizáciám. Umožní sa tak uzavrieť poistenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú dobrovoľníkom ako aj poistenie pre prípad jeho úrazu. Dobrovoľníkom by mala pomôcť nová povinnosť prijímateľov ich pomoci, Ten im bude musieť na požiadanie vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a náplni činnosti, ktorú dobrovoľník pre nich vykonal vrátane jej hodnotenia. To všetko by malo dobrovoľníkom pomôcť pri hľadaní si práce, keď svoje pôsobenie môžu vykázať ako získanú prax.Dobrovoľnícka činnosť totiž pre mnohých zamestnávateľov znamená preukázanie aktivity uchádzača. Navyše, pomoc napríklad pri organizovaní kultúrnych či športových podujatí môže byť pre mnohé fi rmy vítanou praxou. Zásadnou zmenou je aj oslobodenie služieb poskytnutých na základe nového zákona od platenia DPH. Ak sa niekto, či už fi rma alebo fyzická osoba rozhodne bez nároku na odmenu niekomu pomôcť, daň nezaplatí. Doteraz ju bolo nutné odviesť z obvyklej ceny danej služby, čo často v praxi viedlo k tomu, že sa služba buď neposkytla, alebo sa ofi ciálne nacenila na výrazne nižšej úrovni než by bola jej trhová hodnota. Toto administratívne nákladné a zbytočné optimalizovanie dane tak odpadá. Celkovo tak zákon dobrovoľnícku prácu štandardizuje a dáva jej pevné legislatívne rámce. Na jeho uplatnenie v praxi a prípadnú potrebu ďalších zmien si však budeme musieť ešte počkať.