V období od januára do októbra 2011 maloobchodný obrat skupiny COOP Jednota dosiahol výšku 848 mil. eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010 predstavuje nárast o 3,6%. Tržby logistických centier skupiny COOP Jednota predstavujú 259 mil. eur, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka 9,2%-ný nárast. Celkové súhrnné tržby maloobchodu a logistických centier dosiahli k 30.9.2011 výšku 1 107 mil. eur, t.j. 4,9%-ný nárast.V súčasnosti COOP Jednota Slovensko združuje 7 logistických centier a 31 regionálnych spotrebných družstiev, z ktorých 26 vykonáva maloobchodnú činnosť prostredníctvom takmer 2 400 predajných miest na celom území Slovenska.

I.

Novela zákona o potravinách Stanovisko skupiny COOP Jednota Bratislava, 10. októbra 2011 Jednou z hlavných priorít skupiny COOP Jednota pri ponuke potravinového tovaru je zabezpečiť svojim zákazníkom kvalitu a bezpečnosť. Skupina COOP Jednota prehlasuje, že vo všetkých svojich predajniach má vytvorené také technické a personálne podmienky, ktoré zabezpečujú, aby ponúkané potraviny mali záruku najvyššej bezpečnosti. V prípade, že dôjde k zlyhaniu ľudského faktora, je si vedomá svojej povinnosti chybu čo najskôr odstrániť a zákazníkovi sa patrične ospravedlniť, resp. poskytnúť adekvátnu protihodnotu. Skupina COOP Jednota je za prijímanie všetkých potrebných legislatívnych úprav smerujúcich k bezpečnosti potravín. Víta každý nestranný a profesionálny výkon kontroly oprávnenými kontrolnými orgánmi, pretože prispievajú k jej rastu. Skupina COOP Jednota nenamieta, keď za zistený a verifikovaný priestupok dostane obchodník pokutu. Táto pokuta však musí mať svoj dôvod, preukázané zavinenie a musí byť primeraná miere odbornej i spoločenskej nebezpečnosti. Od 1. novembra 2011 novela zákona o potravinách zavádza viacero povinností pre obchodníkov, ktoré podľa predstaviteľov skupiny COOP Jednota nevedú k naplneniu proklamovaného cieľa, t.j. zaisteniu bezpečnosti spotrebiteľov. Konkrétne ide o nasledovné zmeny:

II.

Novela zavádza povinnosť pre príjemcu zásielok potravín živočíšneho pôvodu z dovozu ako aj dovozu ovocia a zeleniny vopred ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe príchod takýchto potravín spolu s ďalšími údajmi. Skupina COOP Jednota sa domnieva, že ide o bezdôvodné zaťaženie výrobcov potravín, ale aj distribútorov a obchod najmä vo vzťahu k potravinám prichádzajúcich z členských štátov EÚ, kde platia rovnaké predpisy týkajúce sa bezpečnosti potravín. Vzhľadom ku skutočnosti, že v rámci EÚ platí princíp voľného pohybu tovaru, zavedením takejto povinnosti dôjde k obmedzovaniu voľného pohybu potravín, a tým i k porušovaniu predmetného princípu. Navyše uvedené ustanovenie je v rozpore s vykonávacím nariadením EÚ č. 931/2011 z 19. 9. 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť potravín živočíšneho pôvodu. Toto vykonávacie nariadenie sa vydáva na zabezpečenie nariadenia Európskeho parlamentu č. 178/2002, pričom oba predpisy stanovujú, že prevádzkovatelia potravinových podnikov musia byť schopní identifikovať, na požiadanie príslušných orgánov, osoby, ktoré im potraviny dodali a podniky, do ktorých sa ich výrobky dostali. Uvedené predpisy stanovujú, že sa sledujú potraviny – nespracované produkty a spracované výrobky živočíšneho pôvodu. Z uvedeného vyplýva, že európske normy, ktoré sú pre nás záväzné, nestanovujú povinnosť plošne a dopredu o všetkých vymedzených potravinách dávať informáciu, teda nestanovujú ohlasovaciu povinnosť každej zásielky potraviny, ale iba istý druh potravín, a to na základe požiadania. Podľa predstaviteľov skupiny COOP Jednota citovaná novela zákona o potravinách je v rozpore s európskou legislatívou. V pripomienkovom konaní skupina COOP Jednota navrhovala, aby v zákone bolo určené právo Ministerstva pôdohospodárstva SR v určitých konkrétnych a časovo vymedzených termínoch (na prechodnú dobu) stanoviť istú ohlasovaciu povinnosť. Tieto návrhy však neboli úspešné. 2/ Novela zavádza povinnosť, ktorú obchodníci nazývajú „obchod v obchode“. Ide o to, že obchodník má povinnosť umiestniť potraviny oddelene, alebo ich osobitne označiť, ak je ich trvanlivosť viac ako 4 dni a zostávajúca doba do dátumu spotreby kratšia ako 24 hodín. Zavedením navrhovanej povinnosti sa pripúšťa, že oddelené potraviny nespĺňajú požadovanú kvalitu ešte pred uplynutím doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti a sú potenciálne rizikové. Môže sa stať, že spotrebiteľ takéto potraviny (umiestnené oddelene alebo osobitne označené) bude neodôvodnene odmietať. Zo smernice 2000/13/EÚ z 20.

III.

2000, ktorá je pretransformovaná do národnej legislatívy (na Slovensku je to potravinový kódex SR) vyplýva, že potravina musí spĺňať všetky požiadavky na zdravotnú bezpečnosť a kvalitu v plnom rozsahu do posledného dňa doby spotreby a doby minimálnej trvanlivosti. „Potravinových výrobkov, ktorých sa toto ustanovenie dotkne, je mimoriadne veľa. Ich doba spotreby, prípadne minimálna doba trvanlivosti je veľmi rozdielna. Ich charakter často krát nedovoľuje, aby boli umiestnené spolu. V prípade naplnenia povinnosti ich oddelením by sa najmä malé a stredné predajne (veľké predajne by neboli tiež výnimkou) museli „nafúknuť“, a to nehovoríme o nákupe nových pultov, chladničiek či mrazničiek“, hovorí Martin Katriak, podpredseda Predstavenstva COOP Jednota Slovensko. 3/ Novela zákona o potravinách zavádza zásadu - výšku postihu viazať na veľkosť prevádzky. V návrhu vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR sa stanovuje, že malá prevádzkareň je prevádzkareň, ktorá má do 5 zamestnancov a do 5 000 položiek, stredná je tá, ktorá má do 30 zamestnancov a do 20 000 položiek a veľkou je tá, ktorá má nad 30 zamestnancov a nad 20 000 položiek, s ktorými sa v nej manipuluje. Odhliadnuc od toho, že takéto určenie pre veľkosť prevádzkarne v podstate postihuje iba obchodníkov (pretože neexistujú prevádzkarne vo výrobe, v ktorých by sa pracovalo s najmenej ako 5 000 položkami) sa predstavitelia skupiny COOP Jednota domnievajú, že táto zásada je nelogická, pretože dodržiavanie povinnosti vyžaduje zákon v rovnakej miere od každého prevádzkovateľa, bez ohľadu na jeho veľkosť. Z tohto dôvodu nie je objektívna a ani opodstatnená skutočnosť, aby výška postihu bola viazaná na veľkosť prevádzky. Ad absurdum, predavačka v malej prevádzkarni môže dostať pokutu vo výške 50 Eur za absenciu čelenky, ale za taký istý priestupok vo veľkej prevádzkarni môže dostať predavačka pokutu vo výške 500 Eur. Rovnako nelogické by to bolo v prípade, ak by vodič osobného auta pri prekročení rýchlosti o 20 km/h dostal pokutu 50 Eur a vodič kamióna pri takom istom prekročení rýchlosti a na tom istom mieste pokutu 500 Eur. Naopak pokiaľ je pokuta primeraná, nemá likvidačný charakter za ničotný priestupok, tak je podľa predstaviteľov skupiny COOP Jednota dokonca potrebná. To isté sa týka kontrol – ako je vyššie uvedené, v zásade sú kontroly vlastne pomocníkom. Musia však byť vykonávané objektívne a profesionálne. Novela zákona o potravinách stanovuje pokuty v istej výške, pričom výška pokuty by mala byť primárne viazaná na porušenie procesov bez ohľadu na to, či ten kto porušil povinnosť je malý, stredný alebo veľký. Skupina COOP Jednota má pripomienky k tarifám uvedených v jednotlivých ustanovenia o pokutách. Tieto však berie na vedomie s jednou výhradou – tarify by mali začínať nulovou sadzbou. Napríklad, ak niekto poruší povinnosť prvý raz, aj keď ide o porušenie charakterizované vo vyšších pokutách, nemusí byť však až tak spoločensky nebezpečné, aby boli udeľované pokuty nie od nulovej, ale hneď od vyššej sadzby. Skupina COOP Jednota nerozumie dôvodom, ktoré viedli Ministerstvo pôdohospodárstva SR k takémuto postupu (napokon i diskriminačnému, pretože sa týka iba obchodníkov). V záujme spravodlivosti postihu s prevenčným cieľom by mal kontrolný orgán pri posudzovaní výšky pokuty brať do úvahy závažnosť alebo opakovanosť porušovania povinnosti, jeho trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa. Rozhodne nie veľkosť prevádzkarne ako dominantný princíp.

Ambulantný predaj konečne pod kontrolou?

COOP Jednota Slovensko permanentne oslovovala príslušné orgány štátnej správy a kontroly vrátane Ministerstva poľnohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR so žiadosťou o zavedenie účinných kontrolných opatrení ambulantného predaja. Okrem iného výsledkom je prijatie konkrétneho ustanovenia do novely zákona o potravinách, ktorá od novembra vstupuje do platnosti. Napriek tomuto úspechu COOP Jednota Slovensko naďalej upozorňuje na pretrvávajúcu hrozbu v prípade ambulantného predaja. Na vine je nedostatočný prístup miestnych orgánov samosprávy pri vydávaní povolenia. Rovnako ich nedostatočná kontrola dodržiavania podmienok, za ktorých povolenie vydali ako i neflexibilná kontrola orgánov štátnej kontroly. História Pred rozdelením Česko-Slovenska bol ambulantný predaj realizovaný výlučne na miestach určených bývalými národnými výbormi. Tieto podliehali prísnej kontrole zo strany tak národných výborov ako i hygienikov či veterinárov. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti boli udeľované tvrdé sankcie, v závažnejších prípadoch boli odoberané príslušné povolenia. Predmetom predaja boli najmä ovocie a zelenina, v menšom hydinové a remeselné výrobky vlastnej produkcie. Súčasnosť Ambulantný predaj dnes ponúka prakticky všetky druhy komodít akéhokoľvek pôvodu a akejkoľvek kvality. V našim podmienkach ide najčastejšie o poľský, maďarský, český a slovenský tovar. Predáva sa všade – v mestách, obciach, pred obchodmi či kostolmi, na diaľniciach i cestách prvej, druhej a tretej triedy. Čím ďalej, tým viac pribúda prípadov, kedy je potravinársky tovar predávaný v nevyhovujúcich hygienických podmienkach priamo z dodávok (najmä s poľskými poznávacími značkami). Tie nie sú často krát vybavené povinným chladiacim zariadením, sú v zlom technickom stave, bez elektronickej registračnej pokladne a zdravotná spôsobilosť predávajúcich nie je overená. „Ide o tovar prevažne zo zahraničia pochybnej kvality, ktorý láka svojou cenou. Tá je pritom len o málo nižšia ako porovnateľné výrobky overenej kvality, ponúkané v „kamenných“ predajniach,“ hovorí Gabriel Csollár, predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko a pokračuje: „Kupujúci si neuvedomujú dôsledky takéhoto nákupu, ktorý so sebou prináša vážne zdravotné riziká. Ak už je slovenský spotrebiteľ ľahostajný k rozvoju domácej produkcie, nemal by byť ľahostajný sám k sebe a zdraviu svojich blízkych.“ Platná legislatíva stačí, ale sa nedodržiava Možno konštatovať, že súčasná legislatíva dostatočne vymedzuje podmienky ambulantného predaja. Prijatá novela zákona o potravinách dokonca ukladá obciam povinnosť nahlásiť vopred realizáciu ambulantného predaja príslušnému orgánu veterinárnej správy. Kde je teda problém? Stáva sa pravidlom, že miestne orgány samosprávy vydajú povolenie na ambulantný predaj bez toho, aby sa presvedčili, či žiadateľ spĺňa zákonom stanovené požiadavky – technického, zdravotného alebo hygienického charakteru. Rovnako následná kontrola dodržiavania podmienok, za ktorých povolenie vydali, sa skôr nerealizuje ako realizuje či už zo strany obecných úradov alebo orgánov štátnej kontroly. Tie trpia nedostatočnými kapacitami a kým sa dostavia na miesto činu, dodávka s podozrivým tovarom je preč. Tak sa stáva, že i po nahlásení závažných nedostatkov v ambulantnom predaji samotnými občanmi, pochybný predajca zostáva nepostihnutý. COOP Jednota Slovensko preto apeluje na obecné úrady a orgány štátnej kontroly a žiada ich o razantnejší a zodpovednejší prístup pri výkone povinností týkajúcich sa ambulantného predaja. Platná legislatíva nestačí. Je nutné aj jej dodržiavanie.

Kvalita z našich regiónov COOP Jednota Slovensko generálnym partnerom

V mesiacoch júl – august 2009, v čase prebiehajúcej hospodárskej krízy, vznikol projekt na podporu stability makroekonomiky Slovenska pod názvom „Nakupujeme doma“. Projekt sa niesol v duchu myšlienky „Všade dobre, doma najlepšie! Nakupuj tam, kde žiješ, podporíš seba a svoj región!“ Projekt mal za úlohu dosiahnuť celospoločenský prínos a vytvoriť celospoločenské hnutie – „Nakupujeme doma“. Skupina COOP Jednota, z pozície najväčšieho domáceho maloobchodného reťazca, so snahou aktívne sa zapojiť do procesu riešenia dôsledkov hospodárskej krízy, sa stala generálnym partnerom projektu. Z rovnakých dôvodov sa v tomto roku v mesiacoch máj – jún zapojila ako generálny partner do projektu „Kvalita z našich regiónov“, ktorý je logickým pokračovaním projektu z roku 2009 v jeho komplexnejšej podobe so zapojením všetkých účastníkov trhu. Na túto základnú kampaň nadviazala v mesiacoch júl – august 2011 doplnková kampaň „Kvalitné leto na VIVE“. V šestnástich mestách vo všetkých krajoch Slovenska prebiehali pred nákupnými centrami letné ochutnávky slovenských produktov s mediálnou podporou rádia VIVA. Snahou bolo vzbudiť u spotrebiteľov dopyt po tradičných slovenských výrobkoch, ktorí „tlakom zdola“ pomôžu pretlačiť tieto produkty na pulty obchodov. Hlavnou ideou uvedených projektov je najmä vzdelávať občanov, aby získali základné ekonomické znalosti, apelovať na ich zodpovednosť voči svojmu regiónu. Pretože podporou regiónu podporujú sami seba. A sú to práve potraviny, kde regionálnu príslušnosť cítiť najviac. Skupina COOP Jednota ide príkladom, a to hlavne nákupom a predajom práve slovenských výrobkov, ktoré tvoria približne 70% z celkového ponúkaného sortimentu. Obchodnú a nákupnú politiku skupiny COOP Jednota vo veľkej miere ovplyvňujú silné regionálne značky a malí producenti ako napríklad pestovatelia ovocia a zeleniny, pekári, mäsiari a výrobcovia mliekarenských výrobkov. Skupina COOP Jednota si uvedomuje, že hlavné bremeno zodpovednosti je práve na predajcoch. Ak tovar slovenského pôvodu nebude dostupný na pultoch predajní, spotrebitelia nebudú mať možnosť ich kúpou podporiť svoj región. Skupina COOP Jednota v zmysle spoločenskej zodpovednosti a pocitu povinnosti byť účastným na tomto procese transformácie slovenského spotrebiteľa, robí maximum, aby sa spoločnými silami podarilo naplniť ciele projektu.